Nervózny muž kričal na dievčatko. Po 4 týždňoch, keď dostal list sa rozplakal

Tento príbeh je jedným z tých, ktoré kolujú po internete už dlhú dobu. Je dosť možné, že bol populárny ešte pred jeho vznikom.

Existujú aj verzie, v ktorých je hlavnou hrdinkou žena. Tak či onak, tento príbeh poukazuje na to, že keď sme smutní a frustrovaní, často zabúdame na problémy iných ľudí. Dievčatko z tohto príbehu nás preto učia, že by sme mali vždy myslieť aj na pocity ostatných.

Keď som ju prvýkrát stretol na pláži neďaleko môjho domu, bolo jej 6 rokov. Na pláž chodím vždy, keď sa mi v živote deje niečo zlé. Dievčatko stavala hrady z piesku alebo niečo také a ja som sa pozeral na ňu a na more.

– Ahoj – povedala mi. Prikývol som na pozdrav. Nemal som ani najmenšiu chuť hovoriť s nejakým deckom.

– Staviam si. – Dodala.
– Veď vidím. Čo to je? – Spýtal som sa aj keď ma to vôbec nezaujímalo.
– Ani neviem. Len mám rada dotyk piesku.

To neznie vôbec zle, pomyslel som si a vyzul si topánky. Nad hlavou nám preletel vták – čajka.

– Pre šťastie! – Povedala dievčatko.
– Čo je pre šťastie?
– To je čajka pre šťastie. Moja mamička vždy hovorí, že vtáky prinášajú šťastie …

Čajka letela ďalej. Len tak sám pre seba som si povedal: „Zbohom šťastie, vitaj zále.“ Potom som sa otočil a kráčal preč. Cítil som sa hrozne. Môj život bol hore nohami.

– Akože sa voláš? – Nedala sa odbiť dievčatko.
– Robert. – Odvetil som – Robert Peterson.
– Ja sa volám Wendy. Je mi 6 rokov.
– Teší ma, Wendy.
– Vy ste ale smiešny, pán P. – zachichotala sa.

Aj napriek zlú náladu som sa kráčajúc tiež začal smiať. Za chrbtom som počul jej dievčenskú chichot.
– Príďte zas! – Kričala – Urobíme si ďalší šťastný deň!